Oslavy 95. výročia založenia Prvej samostatnej Československej republiky

Delegácia Spoločnosti Milana Rastislav Štefánika, v zložení Peter Mezey - predseda Klubu Spoločnosti M.R.Štefánika v Bratislave a František Kele - podpredseda Klubu Spoločnosti M.R.Štefánika v Bratislave, sa zúčastnila oslavy 95 výročia založenia samostatnej Československej republiky, ktorú už piatym rokom v Prahe usporiadala společnosť ČSR - CZECHOSLOVAK REAL v spolupráci s Múzeom TGM v Lánech a jeho riaditeľkou pani Mgr. Magdaléna Elznicová Mikesková a Společnosťou M. R. Štefánika.

Oslava sa konala v predvečer sviatku dňa 27. 10. 2013 a bola zahájená o 14:18 hod. uctením si pamiatky prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka položením vencov na jeho hrob v Lánoch.

Z múzea v Lánoch sa program presunul do Slovenskej Koliby Javorník v Prahe, kde za Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika vystúpil so slávnostným prejavom k 95. výročiu založenia prvej spoločnej československej republiky Peter Mezey - predseda Klubu M.R.Štefánika v Bratislave. Svoje nesmrteľné hity zaspievala hosťom zlatá česká slávica pani Eva Pilarová spoločne so slovenským šansoniérom pánom Igorom Šebom. Ich vystúpenie moderovala - pani Kamila Moučková - legendárna česká televízna a rozhlasová hlásateľka.

Slávnostný program v kolibe pokračoval After party s rautom so slovenskými špecialitami a tokajským vínom za zvukov cimbalovej hudby.

Akcia pokračovala dňa 28.10.2013 o 15,00 hod. za účasti veľvyslanca Slovenské republiky v ČR pána Petra Weissa pri Štefánikovej hvezdárni v Prahe na Petříně pietnou spomienkou na Generála M. R. Štefánika, významného slovenského politika, vedca, diplomata, generála francúzskych légií a ministra prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov.

Za mimoriadne excelentne pripravené a úspešné oslavy 95 výročia založenia samostatnej Československej republiky patrí veľké poďakovanie spoločnosti ČSR - CZECHOSLOVAK REAL a najmä jej riaditeľovi pánovi Ing. Vladislavovi Stankovi.

Prejav predsedu Klubu generála Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti osláv 95. výročia založenia Prvej samostatnej Československej republiky

Vážené dámy a vážení páni,

na úvod môjho dnešného, možno osobnejšieho vystúpenia, žiada sa mi vysloviť pri príležitosti 95. výročia vzniku nášho prvého spoločného československého štátu poďakovanie našim spoločným velikánom tej doby – myslím tu predovšetkým na Tomáša Garrigoea Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, ktorí tvoria prazáklad nášho spoločenského vedomia a kultúrneho dedičstva.

Československo ako republika bolo vyhlásené Národným výborom československým dňa 28. 10. 1918, pričom Slováci sa k nej prihlásili Martinskou deklaráciou dňa 30. 10. 1918.

Generáciu tej doby nezriedka označujeme za generáciu hodnôt práve pre ich bezmedznú vlasteneckú lásku a vyznávané demokratické hodnoty pretransformované do nášho prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.

V časoch, v ktorých akoby sme radi podliehali najmä cudzím vzorom, uvedomujem si čoraz častejšie, že obaja, ako Tomáš Garrigoe Masaryk tak i Milan Rastislav Štefánik prerástli svoju dobu a čas a stali sa pre nás všetkých vzorom a príkladom myslenia, pretože dokázali dať svojmu životu ten najvyšší ľudský rozmer.

Úvahy o viere, vede, umení a politike, ktoré Tomáš Garrigoe Masaryk predniesol pred vyše sto rokmi, nezostarli, naopak, stávajú sa čoraz aktuálnejšími a naliehavejšími. Po celý svoj život upozorňoval ľudí na dôležitosť duševnej vyrovnanosti a duchovnej integrity v ich živote. T. G. Masaryk, svetový mysliteľ, osobnosť naozaj nielen československá, sa už ako mladý profesor prehlboko zamýšľal nad tým, ako zmierniť a stíšiť všetky rozporuplnosti osobného ľudského života a modernej civilizácie a usporiadať jej prejavy tak, aby ani jeden z nich neprerástol iné a nevyústil v krízový stav.

    Tomáš Garrigoe Masaryk sa zaoberal od najhlbších podstát človeka až po štát – a práve preto sa usiloval o jednotu v našej spoločnosti a o štát pre každého z nás. Politika bola pre neho súhrnom všetkých záležitostí ľudí a pre všetkých ľudí bez rozdielu. Dbal o to, aby nevládli rozpory medzi vnútorným a vonkajším životom, spoločenským a súkromným, a čo ma aj dnes oslovuje zvlášť, už vtedy nás varoval pred tým, aby sa z ľudí nestávali nástroje, ktoré niekto využíva a používa podľa svojich a nie národných a celospoločenských potrieb.

Tomáš Garrigoe Masaryk a Milan Rastislav Štefánik nám spoločne svojim životom zanechali odkaz, aby sme si sami v sebe kládli čoraz náročnejšie otázky a cítili v sebe prirodzenú túžbu po seba prekonávaní, teda aby sme sa aj pričinením vlastnej vôle a energie dožívali dôstojnejšieho života a sami mali podiel na zmene svojho osudu. A tu ešte zvlášť rád – dodám: Verili v potrebu literárneho, vedeckého a filozofického vzdelania, lebo, vedeli, že bez neho niet a ani nikdy nebude skutočne „mysliacich hláv“.

Ich humanizmus je pre nás všetkých tým najväčším odkazom aký sa nám od nich mohol dostať. Obaja boli až neuveriteľne realisticky mysliaci. Dovideli ďaleko dopredu a za všetkých nás, Čechov aj Slovákov. Ich duch nám tu naďalej ostáva ako veľká výzva a zároveň ako nevšedný dar.

Ďakujem za pozornosť.

Pozrite si galériu