9. September – „Deň obetí Holokaustu a rasového násilia.“

TRANSNACIONÁLNY INŠTITÚT ŠTEFÁNIKA si dňa 9. Septembra 2014 pripomenul „Deň obetí Holokaustu a rasového násilia“ pri „Pamätníku Holokaustu“ na Rybnom námestí v Bratislave.

Slovensko si 9. September pripomína ako Pamätný deň obetí Holokaustu a obetí rasového násilia. Vláda slovenského štátu v daný deň pred 73 rokmi vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.

Tento Židovský kódex patril medzi najtvrdšie právne opatrenia proti Židovskému národu v Európe, bol právnym predpisom ako sa navždy vysporiadať so Židovskou rasou na Slovensku. V 270 paragrafoch prikazuje, určuje, nariaďuje a doslovne zbavuje Židovských občanov Slovenska všetkých, ako ľudských, tak aj občianskych práv.

SHOAH – HOLOKAUST - ENDLÖSUNG

Holokaust bola, nacistickými Nemcami a ich pomocníkmi naplánovaná, inštitucionálne zorganizovaná a systematicky vykonávaná, vražda takmer šesť miliónov európskych Židov počas II. Svetovej vojny.

Systematická exterminácia Židovského národa bola založená na vyhladzovacích táboroch Bergen Belzen, Treblinka, Buchenwald, Oswienčim, Majdanek, Sobibor, Auschwitz...

Termín Holokaust pochádza z gréckeho slova holókauston, čo znamená zápalnú obeť (spálená v celosti). Je synonymom slova Shoah (Hebr. HaShoah – celkové vyhladenie, zničenie).

Slovo "Holokaust" bol použité na začiatku 50-tych rokov Elim Wieselom, ako protiváha k Nemcom vymyslenému „Endlösung der Judenfrage“, skrátene Endlösung – "Konečné riešenie Židovskej otázky". V histórii ľudstva bolo veľa udalostí, na ktoré by sme chceli zabudnúť. Niektoré, mali na životy ľudí, taký vplyv, že ich budú mať v pamäti, až do konca sveta. Jedným z nich je Holokaust. Je ťažké si uvedomiť, počet Židov, ktorí prišli o život za to, že sa vôbec narodili.

Desivým sa ukazuje fakt, čo spôsobila nacistická ideológia, majúca vo svojich službách slepo verných, tupých a sfanatizovaných funkcionárov, zamanipulovaných a manipulujúcich davy zbavené akéhokoľvek citu a rozumu.

Na krvavej mape Holokaustu existuje mnoho miest, ktoré sa stali symbolmi tragédie. Osvienčim, Treblinka, Majdanek, Babi Yar a mnohé ďalšie – to nie sú len geografická názvy; pri vyslovení každého z nich, súdnemu človeku zviera srdce.

V Európe nie je miesto, kde by nebola preliata Židovská krv. Miesta smrti nasiaknuté krvou a popolom Židov Európy sú často zarastené trávou a zrovnané so zemou.

Mnohé Židovské obce a mestá, kde po stáročia žili v mieri remeselníci a roľníci, udržiavajúci tradície, jazyk a náboženstvo, boli zrovnané so zemou ...

Odvaha a hrdinstvo bolo jednoducho prežiť v prostredí, kde sa ľudia mučili až do posledného stupňa existencie, odvaha a hrdinstvo bol boj o záchranu života každého jedného dieťaťa.

Je preto neprijateľné obrátiť Deň pamiatky obetí Holokaustu v rutinu, spolu s obvyklými obradmi. Naopak, musíme viesť nový dialóg, aby sa zabránilo opakovaniu tragédie. Zodpovednosť spočíva na našich pleciach; sme - posledná generácia, ktorá počula príbehy o Holokauste od tých, ktorí sa pozerali smrti do očí - a nikdy, napriek niekoľkým desiatkam rokov, ktoré uplynuli od tejto strašnej tragédie, sa nespamätali z prežitých hrôz a utrpenia. TRANSNACIONÁLNY INŠTITÚT ŠTEFÁNIKA nedopustí, rovnako ako aj mnohí ďalší, aby obete Holokaustu upadli do zabudnutia. Naši členovia majú v pamäti spomienky svojich rodinných príslušníkov, ktorí mali to šťastie, že zverstvá nacizmu v koncentračných táboroch prežili.

Nikdy nezabudneme, nikdy neodpustíme; nedopustíme opakovanie. Každý, kto prispieva k zabudnutiu, dokončuje prácu vraha.

Antisemitizmus vzrástol od roku 2005 v celej Európe. Predstierať, že Európsky antisemitizmus sa začal nacistickým príchodom k moci v roku 1933 a skončil sa ich porážkou o 12 rokov neskôr je krátkozraké a nepravdivé. V skutočnosti, to, že sa nacisti dostali k moci, bol prirodzený dôsledok 1600 rok starej európskej nenávisti voči Židom.

Od doby rímskeho cisára Konštantína bolo v európskom živote prenasledovanie, vyháňanie a masakrovanie Židov skôr pravidlom ako výnimkou.

Hitler a jeho súputníci sú ešte stále heroizovaní v očiach svojich pohrobkov, ktorí sa svojou nenávisťou k Židom netaja.

Nenávisť voči Židom nezahynula v Osvienčime a práve preto nedopusťme opakovanie chýb z minulosti.

Uvedomme si, že tí, ktorí prežili Holokaust, sú nielen pre celý Židovský Národ symbolom utrpenia. Utrpenie Holokaustu je zároveň symbolom schopnosti prežiť v mene človečenstva.

Pozrite si galériu