A povedz synom tvojim...

Opatruj teda starostlivo seba samého a dušu svoju. Nezabúdaj veci, ktoré videli oči tvoje, a nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni života tvojho; a povedz synom tvojim a synom tvojich synov. Nezabúdaj toho dňa...( Deuteronomy 4 9-10)

Vyrozprávaním, my plníme poslednú vôľu nevine zahynutých, ktorí verili, že sa niekto zachráni a oznámi svetu pravdu, aby ich duše boli zachránené a smrť nebola márna, ak ich posledná vôľa bude splnená.

TRANSNACIONÁLNY INŠTITÚT ŠTEFÁNIKA si dňa 9. Septembra 2015 pripomenul „Deň obetí Holokaustu a rasového násilia“ pri „Pamätníku Holokaustu“ na Rybnom námestí v Bratislave. Pietnu spomienku zahájil Pán Prof. PhDr. MEŠŤAN Pavol, DrSc, Riaditeľ Múzea Židovskej Kultúry v Bratislave. Prítomní boli aj Pán Prof. MUDr. Pavel Traubner PhD., čestným predsedom Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR, Pán Ing. Igor Rintel predseda organizácie Ústredný zväz Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, Pán Rabín Baruch Myers, Bratislava, Jeho Excelencia Alexander Ben-Zvi, mimoriadny a splnomocnený Veľvyslanec Štátu Izrael, Pani Avital Gershon, Konzulka veľvyslanectva štátu Izrael v SR, Jej Excelencia Pani Czimbalmosné Molnár Éva, mimoriadna a splnomocnená Veľvyslankyňa Maďarskej Republiky.

Žijeme v krajine, kde by mal každý obyvateľ poznať slovo Holokaust.

My v tento deň nachádzajúc sa v tieni veľkej Katastrofy spomíname nielen na našich drahých rodinných príslušníkov, ale na všetkých Židovských Hrdinov umučených fašistickými beštiami a ich spolupracovníkmi, boli to ženy, deti, starčekovia, Rabíni, Cadikovia, vzdelanci, lekári, inžinieri, mladí, starí; skláňame hlavy v hlbokom smútku, ich vina bola iba v jednom – narodili sa ako Židia.

Vyjadrujeme úctu a rešpekt všetkým Židovským Hrdinom preživších „peklo tu na zemi“ v gettách a koncentračných táboroch, ktorí boli odsúdený na smrť, no vzopreli sa, bojovali za svoju existenciu a vyhrali nad smrťou. Žijú uprostred nás, no už ich nie je mnoho, to sú tí skutoční Hrdinovia, ktorých činy nepozná niekedy ani najbližšia rodina.

My nikdy nezabudneme na našich rodných, Židovská pamäť je dobrá, vždy si ich budeme ctiť a nedáme zabudnúť ani svojim potomkom na tento zločin, aby si z neho zobrali ponaučenie.

„... A zostanú v mojich myšlienkach, – i na ceste životom. Ako kompas ukážu mi, povedia, kde je cnosť: Ak zabudnem o nich, Ty Bože na nebi, Zabudni o mne – (A. Mickiewicz)

Nikdy nezabudneme, nikdy neodpustíme; nedopustíme opakovanie.

Večná sláva Hrdinom!

Am Yisrael Chai!

„Kým je IZRAEL“, druhého Holokaustu nebude!“ (Escher Omer, bývalý veliteľ elitných jednotiek Tzahal)

Židovský ľud sa zdvihol z priepasti Holokaustu, krvácajúcim a zraneným, ale živý a poučený. Už nikdy sa Židia nebudú bezbrannými a utláčanými. Nikdy viac nezanedbáme starostlivosť o svoju bezpečnosť, nebudeme sa spoliehať na cudzích, nepôjdeme za cudzími ilúziami, neskloníme hlavy pred zlomyseľníkmi. Budeme silnými a tvrdými, budeme chrániť svoj Národ pred akýmikoľvek hrozbami. Vždy sme hľadali mier. Len ak budeme statoční a odvážni, môžeme chrániť seba a starať sa o budúcnosti. (Ariel Sharon)

"Izrael nemá takmer žiadne prírodné zdroje, s výnimkou horkej soli Mŕtveho mora. Jeho hlavný zdroj - Národ Diaspóry, na ktorý sa Izrael môže vždy spoľahnúť. A pre nás, zástupcov Diaspóry, najväčšou hodnotou je štát Izrael. Ono je pre nás zárukou, že Holokaust sa nikdy nebude opakovať. Preto všetko úsilie budeme venovať pokračovaniu rozvoja Izraela. (Vjačeslav Moše Kantor)

Židia musia ako zrenicu oka chrániť Izrael, ako posledné útočisko, poslednú zastávku Židovského vlaku!

Slovensko si 9. September pripomína ako Pamätný deň obetí Holokaustu a obetí rasového násilia.

Vláda Slovenského štátu 9. Septembra 1941, pred 74 rokmi vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako „Židovský kódex“. Bolo to 270 paragrafov, ktoré ustanovili osobitý právny režim, nariadenia proti vlastným Židovským občanom po vzore nacistických Norimberských zákonov. Židovský kódex prijali s nadšením a horlivosťou. Na rozdiel od Nemecka – sa zameralo aj na zmiešané manželstvá a „polovičných Židov“. Boli to predstavitelia tzv. Slovenského štátu, ktorí zbavili vlastných občanov a občianky všetkých, ako ľudských, tak aj občianskych práv, vyhlásili ich za menejcenných. Začala „arizácia“ – „prevod“ majetku, podnikov, obchodov, Židov – „kvalifikovanému kresťanskému uchádzačovi“; prenasledovanie a deportácie do pracovných a koncentračných táborov – slovenskí kresťania ich poslali na istú smrť. Kresťanskí Arizátori prišli ľahko k majetku a mali veľký záujem aby Židia opustili Slovensko a nikdy sa nevrátili. No táto „slovenská schopná elita“ kresťanských arizátorov bola v začiatkoch odkázaná na Židov, aby ich naučili riadiť ukradnuté podniky.

Deportovaných bolo celkovo podľa Ministerstva vnútra 57 628 Židovských občanov. Takmer všetci zahynuli.

V ďalšom období po príchode nemeckej armády na Slovensko po potlačení SNP na jeseň 1944 bolo deportovaných ďalších asi 13 500 osôb.

Každé náboženstvo má svojich mučeníkov. Národ Židovský ich má najviac!

Na čele štátu, aj vládnucej strany stál „vodca“ a prezident, katolícky kňaz, Jozef Tiso, ktorý verejne vyslovil takéto slová: „Ešte by som sa zmienil o jednej otázke, ktorá sa spomína, a to o otázke židovskej. Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zabaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život…“

A krutou realitou je aj to, že slovenské rasové zákonodarstvo bolo ešte radikálnejšie ako nemecké, že ho predstavitelia Slovenského štátu prijali s nadšením a dobrovoľne, a dokonca za každého deportovaného Žida zaplatilo Slovensko Hitlerovej Tretej ríši 500 mariek.

Politiku Slovenskej republiky ku konfesionálnemu problému vyjadril prezident Tiso vo svojom rozhovore s pátrom Mitnachtom, dňa 31. marca 1940 takto:

„Slovenský štát sa riadi zásadou kresťanskej spravodlivosti: Suum cuique – každému, čo mu patrí. Ešte sme sa nedostali k úplnej realizácii tejto zásady, ale pozvoľne, krok za krokom, sa snažíme k nej dospieť.“

Hlavným motívom snahy zbaviť sa Židov – vlastných občanov bola závisť a nenávisť proti nim! Hlavnou povahou závisti je prenasledovať toho, kto nejako vyniká, alebo sa lepšie má. Odpor slovákov k Židom, je v jadre odporom k ich vlastnej malosti; seba nenávidia hlbšie, ako Židov, sebou opovrhujú skutočne, ale klamú sami seba, že opovrhujú nimi...

Slovenský štát, Tiso, vláda, parlament, Hlinkova garda, A. Mach..., opovrhnutia hodný odpad ľudskej spoločnosti, verbež bez svedomia, tupá, primitívna, lenivá, ľahostajná k osudu iných – podriadená zvrátenému desatoru, ktoré v mene zachovania ich života prikazuje kradnúť, zabíjať, zrádzať, zbaviť sa v sebe každého náznaku ľudskosti, morálky a milosrdenstva, ľútosti, solidárnosti; horší ako pes.

U „národov“ zdá sa je rodová pamäť. Ak otcovia a dedovia terajších obyvateľov boli nerozoznateľnou masou zločincov, ak boli všetci takí, to značí, že už je to v krvi a v génoch.

Celá „sloboda“ slovákov spočívala v krádeži Židovského majetku, ktorý si dodnes potomkovia týchto zločincov a vrahov užívajú.

Je zvrátené, keď starý otec – bývalý arizátor povie dnes už dospelému vnukovi s ľútosťou v hlase, „Je škoda, že si nežil v tej dobe, boli by sme s tvojou šikovnosťou zarizovali viac“.

Rovnako je zvrátené, že aj v dnešnej dobe sa ešte stále pohrobkovia arizátorov pyšne producírujú a vyhrievajú na piedestáli, blahorečení potomkami tupej a ľahostajnej masy spoluzodpovednej za Holokaust.

Pár citácii:

"Treba vyniesť árijské paragrafy, ktoré by zdecimovali židovské banky, advokátske kancelárie, ordinácie, obchody a donútili židovských privandrovalcov vysťahovať sa zo Slovenska.“

(Zdroj: tlačový orgán HSĽS Slovák, 3.11.1938)

„So židmi, ktorí majú zlato, šperky, bohatstvo, urobili všade poriadok a urobíme ho s nimi aj my,“

(Zdroj: Alexander Mach, hlavný veliteľ Hlinkovej gardy, 9.12.1938)

„Treba zabrániť, aby cudzia, menejcenná židovská krv sa vlievala do tela slovenského národa, aby cudzorasoví odporní židáci mohli przniť slovenskú krv a bastardizovať slovenský národ.“

(Zdroj: Ľudové noviny, 31.8.1941)

„Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí so Židmi. Je to ľudské? Nie je to rabovka?... Ja sa pýtam, je to kresťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa? ... že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.“

(Zdroj: J.Tiso – Holíč, 16.8.1942)

Hold obetiam holokaustu vzdalo Viacero predstaviteľov štátu predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico ktorý prebral záštitu . Predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Okrem predsedov vlády a parlamentu sa na pietnej spomienke zúčastnili i veľvyslanci viacerých krajín ako aj mnohí predstavitelia vlády, ktorí pri príležitosti dnešného Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia položili k pamätníku vence.. Medzi tými, ktorí prišli vzdať hold obetiam holokaustu, boli ministri spravodlivosti Tomáš Borec či pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. K pamätníku položil veniec i bývalý prezident Ivan Gašparovič či vedúci kancelárie verejnej ochrankyne práv Marián Török. S príhovorom vystúpil tiež prešovský arcibiskup Ján Babjak.

"Musíme robiť všetko pre to, aby pravda o holokauste vychádzala stále najavo," povedal predseda vlády vo svojom prejave. "Vláda, na čele ktorej stojím, bude robiť všetko pre to, aby to nebolo len o vencoch, ale aj o mechanizmoch, ktoré možno používať na šírenie pravdy o holokauste," Dodal, že vláda s ním na čele bude vždy stáť za židovskou komunitou na Slovensku, pričom dôkazom je i otvorenie Múzea holokaustu v Seredi na mieste bývalého pracovného tábora z roku 1941, 26. januára 2016. Premiér vo svojom príhovore zároveň povzbudil ľudí na Slovensku, aby hovorili svoj vlastný názor a vlastné videnie sveta.

Ako na neho nadviazal predseda Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel, svet sa za posledné mesiace zmenil na vojnové pole, pričom Sýrčania, ktorých sa táto situácia týka, prežívajú peklo na zemi.

Predseda Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel zdôraznil, že potomkovia preživších takých tragédií, ako bol holokaust, dedia genetickú pamäť traumy. "Aktuálne udalosti nám nedovolia hovoriť o týchto veciach len v minulom čase. Svet sa zmenil na jedno veľké vojnové pole a nevinní ľudia zažívajú v ohniskách konfliktov peklo na zemi," povedal.

Bývalý novinár Otto Šimko, ktorý prežil holokaust, pripomenul, že keď 9. septembra 1941 bol na Slovensku vládou schválený tzv. Židovský kódex, 21. septembra 1941 sa v Ľudových novinách objavili titulky, ako "Už odbilo Židom", "Naše zákony vzorom pre celú Európu", "Nadhodnota slovenskej rasy voči židovskej zabezpečená", "Najprísnejšie rasové zákony na Židov sú slovenské" a "Nebude už nikdy viac nijaký Žid príživníkom na tele slovenského národa". Sám Otto Šimko kódex nazval vydláždením cesty do plynových komôr.

Tiež uviedol, že vtedajší prezident Jozef Tiso kódexy nepodpísal, lebo boli vládnym nariadením a hlava štátu podpisovala len zákony. Podľa slov Šimka Tiso sa však v roku 1942 v Holíči v čase prebiehajúcich transportov na otázku, či je to kresťanské, vyjadril: "Ale pýtam sa ja, či je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa - Žida?... Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom netreba nikoho presviedčať. Očistili sme sa od nich podľa príkazu božieho - Slovák zhoď, zbav sa svojho škodcu".

Žiadna politická moc sa nemôže zriadiť a následne udržať bez podpory, súhlasu alebo prispenia veľkej väčšiny tých, ktorých táto moc ovláda.

Nemôžeme sa donekonečna vyhovárať, že generácia, ktorá takmer vyvraždila Židov, sa nás netýka.

Holokaust nie je ničím iným, než pravdou o nás Slovenských obyvateľoch.

Holokaust je príčinou našej morálnej poklesnutosti. My všetci sme za minulosť zodpovední.

Holokaust by nás nemal stále donekonečna prekvapovať, pretože je výpoveďou o našom charaktere.

Ľudia skutočne často odmietajú niesť zodpovednosť za viny predkov či spoluobčanov, avšak skoro nikdy neodmietajú nároky na dedičstvo po týchto...

Vládne nariadenie zo dňa 18. apríla 1939 o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. Prvý z tzv. „židovských“ zákonov, prijatých od roku 1939 do mája 1942.

Slovenský zákonník – tzv. „židovské zákony“. Zoznam zákonov a nariadení, prijatých od roku 1939, ktoré vytvorili osobitný právny režim pre Židov na Slovensku a umožnili ich deportácie a arizáciu majetku.

Pamätný deň obetí Holokaustu a rasového násilia

Galéria z podujatia