Dám Im Meno Večné, Nesmrteľné...

Ich meno nepominie zo sveta; ako budú navždy žiť a trvať nové nebesia a nová zem, tak v budúcnosti navždy a naveky obstojí aj meno spravodlivých a meno ich potomkov a potomkov ich potomkov, ako sa hovorí: „Tak ako stojí predo mnou nové nebo a nová zem, ktoré urobím - výrok Hospodinov -, tak bude stáť ich potomstvo a ich meno“ (Iz 66,22).

Členovia TRANSNACIONÁLNEHO INŠTITÚTU ŠTEFÁNIKA 9. Septembra 2016 v „Deň obetí Holokaustu a rasového násilia“ pri Pamätníku Holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave, vzdali s hlbokou úctou, láskou a vďačnosťou Hold našim predkom HRDINOM-BOHATIEROM-DEŤOM ISRAELA.

Hlboko sa skláňame pred Hrdinami, umučenými na smrť; i pred Hrdinami, ktorí prežili toto peklo a už nie sú medzi nami, i pred Hrdinami, ktorí sa vďaka Všemohúcemu dožili dnešných dní a nie sú pre nás iba, živými svedkami tej strašnej histórie, ale príkladom sily ducha, odvahy a statočnosti.

Nevinné „Deti Israela“, boli odsúdené fašistami a ich lokajmi na vyhladenie, SHOAH – HOLOKAUST - ENDLÖSUNG, ich hroby na zabudnutie...Nepôjdeme na ich hroby, nikde ich nemajú...Ich popol a prach, odvial vietor...

My si ich budeme naveky ctiť, pripomínať a pamätať.
Skvejú sa vo Večnosti ako Hviezdy!

Oni sú to, ktorí dosiahli Veľké Víťazstvo; nad vlastným strachom i slabosťou, nad utrpením. Nezľakli sa smrti! ... Nielen muži, ale aj deti, ženy, ostatní v pokročilom veku života, išli mužne a statočne na smrť, na smrť mučenícku.

 Ak nazývame Hrdinom, Bohatierom, toho,  ktorý odvážne ide do boja, bez strachu sa vystavuje nepriateľskej paľbe; potom sú títo Mučeníci lepšími Bohatiermi, pretože oni nielen život obetovali, ale znášali aj ukrutné muky.

Títo Bohatieri obetovali to, čo má Človek najdrahšie a najcennejšie, svoj život, obetovali ho nielen za nás, za našu budúcnosť, aby sme mohli žiť, obetovali ho za celý Ľudský Rod.

Po práve a hrdo môžu niesť meno – Človek.

 "Máme tú česť patriť k tomuto prenasledovanému Vyvolenému Národu.“ Sme zviazaní jednou krvou. My sme potomkami týchto Hrdinov.

 Pamiatka Vaša, svietiť nám bude v duši a srdce, ako svetlo večných hviezd, naveky.

„Deti Israela“ – Židovský Národ je Národom Knihy-Tóry. Židovský Národ je Národ vyvolený  B-hom, aby bol bližšie k Nemu a niesol svätosť pre všetky národy sveta.
„Teba si vyvolil Hospodin, B-h tvoj, aby si bol Jeho vyvoleným národom, zo všetkých národov, čo sú na zemi. (Dw. 7:6-8)

Lubavitcher Rebbe, Rabbi Menachem Mendel Schneerson povedal: „Holokaust dôrazne odmieta akúkoľvek možnosť viery v svetskú morálku a humanizmus ľudstva. V predvojnovej Európe bol nemecký ľud považovaný za stelesnenie kultúry, vedeckého pokroku a filozofickej morálky. A tí istí ľudia sa dopustili najodpornejších zverstiev v histórii ľudstva! Ak nás Holokaust niečomu naučil, tak tomu, že morálny a civilizovaný život je možný iba skrze vieru a prijatie B-žskej moci. To je kľúč k pochopeniu Holokaustu.“

Ale najdôležitejšie vo vzťahu k Holokaustu, podľa Rebbe bolo nie to, ako ho chápeme alebo mu rozumieme, a dokonca ani to, ako si pripomíname jeho obete, ale to, čo robíme, z ohľadu na Holokaust. „Ak dovolíme bôľu a zúfalstvu, aby nám zabránili vychovať novú generáciu Židov so silnou vernosťou a oddanosťou k židovstvu, potom Hitlerove "konečné riešenie" bude, chráň B-h, uskutočnené. Ale ak my, začneme obnovovať a budeme vychovávať generáciu hrdú a vernú svojmu židovstvu, potom budeme triumfovať.“

Nikdy nezabudneme, nikdy neodpustíme; nedopustíme opakovanie.
Večná sláva Hrdinom!
Am Yisrael Chai!

Boli to „Najlepší Synovia a Dcéry“ Židovského Národa a svojej vlasti. Prežívali peklo, do ktorého ich vydala „Veľkodušná vlasť“.

Vláda Slovenského štátu 9. Septembra 1941, pred 75 rokmi vydala Nariadenie o „právnom“ postavení Židov, známe ako „Židovský kódex“. Dvestosedemdesiat paragrafov, ustanovujúcich osobitý „právny“ režim. Nariadenia proti občanom vlastnej krajiny – Židovským občanom. Židovský kódex vydali po vzore nacistických Norimberských zákonov. Predstavitelia Slovenského štátu ho prijali s nadšením, dobrovoľne a s veľkou horlivosťou.

Legalizácia lupičstva proti Židovským občanom vzbudila v obyvateľoch smäd po rabovaní. Krádež, rabovačka –  „arizácia“ – „prevod“ majetku, podnikov, obchodov, Židovských občanov – „kvalifikovanému a konečne samostatnému, slovenskému kresťanskému uchádzačovi“ mohla začať, všetko v súlade so „zákonmi“; prenasledovanie a deportácie Židovských občanov do pracovných a koncentračných táborov – slovenskí konečne samostatní kresťania ich poslali na istú smrť. Kresťanskí Arizátori prišli „konečne“ a ľahko k majetku.
Popretie práva, Židovských občanov na existenciu a na udelenie rovnakých práv, ako majú všetci ostatní, je Antisemitizmus – Nenávisť k Židovskému Národu!

Slováci, ktorých Hitler „obdaroval svojim vlastným štátom“, ochotnejšie, ako iní, pomáhali nacistom.
Tí, ktorí slúžili Nemcom, zo zásady pociťovali duchovné a ideologické spriaznenie s nemeckými nacistami, ich spájali spoločné ciele a ideály. Slušní ľudia nacistom neslúžili. Nikde! Ani v jednej krajine!

V roku 1940, tlačové oddelenie arcibiskupa Stepinaca, vydalo pozoruhodný článok "Katolicizmus a Slovenský národný socializmus", v ktorom sa okrem iného uvádza:
"V súčasnom štáte, ktorý kladie záujmy ľudu nad všetky ostatné hľadiská, cirkev a štát by mali spolupracovať, aby sa zabránilo konfliktom a nedorozumeniam. Takto, v súlade s učením Krista, cirkev na Slovensku už organizuje nový život slovenského národa. Podľa Dr. Tuku sa uskutočňuje založenie „národného Slovenska“, ktoré je podporované prezidentom republiky katolíckym kňazom Dr. Josefom Tisom. V národno-socialistickom systéme Slovenska, cirkev bude prenasledovať iba odporcov nacionálneho socializmu. Katolícka cirkev prenasledovala nepriateľov národného socializmu nielen na Slovensku, ale aj vo Francúzsku, v Španielsku, v Maďarsku.

Celá „sloboda“ slovákov spočívala v lokajstve Hitlerovi, v nenávisti k Židovskému Národu až do jeho vyhladenia, krádeži Židovského majetku, ktorý si dodnes potomkovia týchto zločincov a vrahov užívajú. Pyšne sa producírujú a vyhrievajú na piedestáli, blahorečení potomkami tupej a ľahostajnej masy spoluzodpovednej za Holokaust.

Z tejto pozície, boj proti Antisemitizmu "zhora" mu nielen že, nezabraňuje, ale dokonca provokuje jeho aktivizáciu "zdola". V tom nie je žiadny rozpor.

 Lubavitcher Rebbe, Rabbi Menachem Mendel Schneerson povedal:
"Vieme z Tóry, že je nutné odobrať nakradnuté u zlodeja ... Pretože, ponechané v jeho rukách, nakradnuté bohatstvo, posilňuje jeho pozíciu, a to najmä v prípade, ak zlodej zostal zlodejom.

Uplynulo 71 rokov od tragédie Holokaustu, 71 rokov od Veľkého Víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Na oltár Víťazstva nad týmto zverstvom, bolo položených milióny životov, najmä Sovietskych vojakov.
Zdalo by sa, že po Májovom Víťazstve, samotné pojmy ako Antisemitizmus, nacizmus, fašizmus, rasizmus, zostali ako jedna z najčernejších stránok histórie ľudstva, v minulosti.
Dnes sme svedkami, že Antisemitizmus, nacizmus, fašizmus, rasizmus, nielen nezmizli, ale v prosperujúcej Európe vidíme pod istým patronátom, ich rýchly rast a naberanie na sile.
Antisemitizmus je medzinárodným jazykom fašistov.
Nenávisť k Židovskému Národu nezomrela v Oświęcime. Hrôzy Holokaustu, si spoluzodpovedné obyvateľstvo už „nepamätá“ a radšej nepripomína. Antisemitizmus sa dnes infiltroval v štruktúre „modernej spoločnosti“.
„Skrytý“ Antisemitizmus sa stal základom, dnešnej spoločnosti.

Antisemitizmus má rôzne formy v rôznych obdobiach. V stredoveku Židovský Národ nenávideli kvôli svojmu náboženstvu. V devätnástom a na začiatku dvadsiateho storočia, ho nenávideli z rasových dôvodov. Dnes ho, nenávidia, pretože Židovský Národ má vlastný Štát, Štát Izrael.

Antisemitizmus má zoologický charakter, t. j. pochádza z hlbín podvedomia. Za dvadsať storočí, sa stal nemenným stereotypom, ktorý sa osvojuje s materským mliekom, a prenáša sa z generácie na generáciu.

 Antisemitizmus je aj forma kognitívnej poruchy, tá  nastáva, keď skupina cíti, že
ich svet im uniká z pod kontroly. Hnev, nenávisť, závisť.
Antisemitizmus pravdepodobne nikdy nezmizne, pretože nikdy nezmizne závisť.
Oni kašlú na fakty a argumenty. Majú to v krvi, klamať a nečervenať sa.

Zastaviť ožívajúci neofašizmus nie je možné bez znalosti histórie Holokaustu, bez obnovenie pamäti o každom jednotlivcovi Židovského Národa, ktorý zomrel počas Holokaustu.

Poznať a pamätať si hroznú minulosť, zachovať spomienky na Hrdinské obete Holokaustu, je jednou z podmienok života v dnešnom svete.

Dňa 9. septembra 2016 o 14:30 hod. Slávnostné kladenie vencov, pri Pamätníku obetiam Holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave zahájil Pán Prof. PhDr. MEŠŤAN Pavol, DrSc., Riaditeľ Múzea Židovskej Kultúry v Bratislave.
Hold obetiam Holokaustu, vzdalo Viacero predstaviteľov štátu, predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, prebral záštitu.

Okrem predsedu vlády, sa na Slávnostnom kladení vencov, zúčastnili i veľvyslanci viacerých krajín, ako aj mnohí predstavitelia vlády, ktorí pri príležitosti dnešného Pamätného dňa obetí Holokaustu a rasového násilia položili k pamätníku vence. Medzi tými, ktorí prišli vzdať Hold obetiam Holokaustu, boli, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, podpredseda parlamentu Martin Glváč, minister obrany Peter Gajdoš, minister zdravotníctva Tomáš Drucker, minister kultúry Marek Maďarič, minister práce Ján Richter, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Obete Holokaustu i rasového násilia, si prišli uctiť aj predstavitelia samospráv i Židovskej náboženskej obce a predstavitelia slovenskej Židovskej komunity.

Prejav predsedu vlády Róberta Fica, v zastúpení prečítal minister práce sociálnych vecí a rodiny, Ján Richter. V prejave povedal: „V živote človeka a národa sú chvíle, na ktoré môžu byť právom hrdí. V tomto duchu sme si napríklad pripomenuli výročie SNP," „Sú tiež chvíle, na ktoré by sme najradšej zabudli, alebo si priali, aby sa nikdy nestali. Do takejto skupiny radíme dnešný deň.“ „Židovský kódex prijatý v Septembri 1941 nebol len bezvýznamným papierovým zákonom, naopak, občanov Židovskej národnosti zbavil základných práv, dôstojnosti a nakoniec aj života.“ Holokaust, Ján Richter označil za "zemetrasenie v živote Židovského národa".
Veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Zvi Aviner Vapni vo svojom prejave povedal, že jeho predkovia pochádzajú z Bratislavy a z Nového Mesta nad Váhom. "Boli členmi kvitnúcej komunity. Boli menšinou, ale cítili sa dobre, aby budovali školy alebo Synagógy," Jeho rodina Slovensko opustila ešte pred vojnou. "Keď odišli, netušili, že sa zachránia pred ponížením a smrťou" .
Podľa veľvyslanca sú myšlienky, ktoré prezentoval pred 75 rokmi prijatý Židovský kódex, v súčasnosti stále živé. "Znepokojivé je, že ich podporujú mladí ľudia. Pre mňa to znamená, že nastalo zlyhanie vo výučbe," pričom zdôraznil potrebu vzdelávať mládež. Svoj prejav  zakončil citátom filozofa Edmunda Burka „Tí ktorí nepoznajú svoju históriu, sú odsúdení ju opakovať".

Modlitbu za obete Holokaustu sa pomodlil Rebbe Baruch Myers.

Vládne nariadenie zo dňa 18. apríla 1939 o vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. Prvý z tzv. „židovských“ zákonov, prijatých od roku 1939 do mája 1942.

Slovenský zákonník – tzv. „židovské zákony“. Zoznam zákonov a nariadení, prijatých od roku 1939, ktoré vytvorili osobitný právny režim pre Židov na Slovensku a umožnili ich deportácie a arizáciu majetku.

Schwur von Buchenwald. Am 19.04.1945 von den befreiten Häftlingen verkündet

Pamätný deň obetí Holokaustu a rasového násilia 

Galéria z podujatia